Také moje čmáranice

Hádam. Hrozné slovo. Spolu aj so všetkými neviem, možno, uvidíme…Niekoľko písmen pospájaných dokopy a dokážu priniesť toľko neistoty. Nainfikujú vás ňou rýchlejšie než najnovší vírus chrípky, no čo je horšie, nie sú na ňu žiadne lieky.

Také nie, nikdy či vôbec vám síce počas života vyvŕtajú mnohokrát dieru do srdca ale urobia to aspoň súcitne rýchlo. Ponúkne vám MOŽNO guľku rovno do hlavy? Nie, radšej bude pomaly rozožierať vaše vnútro.

Zakázala by som všetky neviem, tak ako je zakázané fajčiť na zastávke. Každému kto by chcel povedať neviem by z úst miesto toho vyšla bublina. Taká pekná veľká, v ktorej by sa odrážali všetky farby ako v dúhe. Uzavrela by neistotu do farebného obalu.

Vrah by už viac nemohol povedať, že nevie kto to urobil. Manžel by nemohol svojej žene tvrdiť, že nevie, odkiaľ sa zobral cudzí rúž na jeho košeli. Keby vás niekto požiadal o ruku , mohli by ste povedať len áno alebo nie. Zbytočne utešujúce neviem či možno by ste nahradili ostrou útočnou pravdou.

A čo ak by ste naozaj nevedeli? Tak to zatiaľ veru neviem. Možno niečo ešte vymyslím…