Prstom zotiera kvapky rosy z pohára. „To sa mi nepozrieš ani do očí?“ pýta sa a nechápe silu tohto okamihu. Snažím sa uchovať si spomienky na jeho ruky, na jeho tvár, na… Zachovať si všetky tie malé drobnosti ako poklady v šperkovničke. Iba to, nič viac a nič menej. Nikto so sebou predsa nechce vláčiť olovenú guľu spomienok. „Tušil som to,“ povie a pozrie […]

Sedela som pri krbe a čítala som si verše, ktoré nedávali veľký zmysel. Nezaujímal ma svet vonku, bola som spokojná pri svojom krbe. V tej chvíli si sa privalil ty, privalil si sa ako víchrica…Vytrhol si strechu a spolu s ňou aj mňa, vytrhol si ma z môjho teplého miestečka. Niesol si ma nežne, kĺzala som vzduchom ako lístok. Netrvalo dlho a ja som ti […]

Hádam. Hrozné slovo. Spolu aj so všetkými neviem, možno, uvidíme…Niekoľko písmen pospájaných dokopy a dokážu priniesť toľko neistoty. Nainfikujú vás ňou rýchlejšie než najnovší vírus chrípky, no čo je horšie, nie sú na ňu žiadne lieky. Také nie, nikdy či vôbec vám síce počas života vyvŕtajú mnohokrát dieru do srdca ale urobia to aspoň súcitne […]