Prítmie červenej lampy vytvára jednoduchú kulisu. Preplnenú hlavu treba schovať do prítmia a úsmev vybrať z kabelky
Víno? Áno prosím!
Poháriky na vysokých stopkách dodávajú už zabudnutú eleganciu. Reklamný podpivník pod ním nádych kapitalizmu. Treba sa zoznámiť. Najprv poháriky medzi sebou potom jazyk s vínom.
Cítiš to? Čo? Cigarety!
Slečna vo vysokých opätkoch cupitá popri bare. „ Klop,klop,“ hovorím si v hlave synchrónne s jej krokmi. Nič ale nepočuť, len desiatky rôznych výšok a tónov hlasov. Hlas vedľa si nevie dať rady s bývalým. Hlas oproti zas dáva najavo, že je jeho spoločník zábavný. Môj uviazol niekde na dne pohára.
Hudba silnie. Treba ju prekričať. Či prepiť?
Muž s dlhou košeľou sa opiera o bar. Dievča s krátkou sukňou sa o ňho oprieť nechce. Muž na ňu cerí zuby. Sú biele alebo červené? Ktovie, no lampa nám to nepovie!
Podpätky sa postavia do radu na toalety. Už tam stoja tretíkrát. Asi im zachutilo, alebo zapilo?
Poslednýkrát vdýchnuť nikotín a zažmurkať na decentnú lampu. Alebo radšej na pekné ruky pri vás? To nič, to je len čaro piatkového večera.